Cesta vlakom bola síce únavná, niektorí však museli pracovať. Posledné prípravy na oficiálne prezentácie nás zamestnávali. Celkovo však vládla vo vlaku príjemná pracovná atmosféra. Na bed sme už boli v Prahe a doslova nás prekvapilo horúce počasie. (z Popradu sme odchádzali pri 0 stupňoch C) A tak neostávalo nič iné, lez zhodiť teplé oblečenie, vymeniť ho za letné a vyraziť do "ulíc", presnejšie na Pražský hrad za cudzincami.
Tu nás čakala prvá aktivita nášho projektu: urobiť reklamu nášmu projektu a vyspovedať pár cudzincov. Samozrejme opýtať sa ich, ži sa niekedy stretli s diskrimináciou a akoby sa zachovali, keby sa predsa len niekedy s ňou stretli...
Obliekli sme si projektové tričká a oprášili našu angličtinu... Nuž a takýchto cudzincov sme sa opýtali. Prvá skupina chlapcov bola z Brazílie. Druhý pán zo Spojených štátov amerických. Sympatický chlapec bol z Číny. ďalšia slečna z Jamajky. Mladí ľudia prišli z Indie. A najzaujímavejšou osobou tohto dňa bol mladý španiel. Ten pútal asi najväčšiu pozornosť. Nemohli sme si ho všimnúť ani my. Ochotných komunikovať sme stretli oveľa viac!!!!!
Medzi zaujímavými rozhovormi ostával ešte čas na pár fotiek, idúc po stopách KRÁĽA!
2. deň - 1. jún 2014 - zážitky v Prahy a cesta do Lysej nad Labem...
Dopoludnia sme vstali skoro, aby sme pred odchodom do Lysej stihli v Prahe čo najviac. Čakali nás tri okruhy históriou Prahy: Vyšehradský a Hradčanský a plavba loďou po Vltave, teda Vltavský. Bol to deň histórie a významných osobností českých dejín a množstva turisov z celého sveta.
Popoludní, už unavení históriou, sme náhodou natrafili na jedičnú výstavu https://www.grevin-praha.com/cz
Určite stojí za to, si to preštudovať a závidieť nám!!!!!
Podvečer sme cestovali do Lysej nad Labem. Je to malé mestečko s 8 800 obyvateľmi a množstvom barokových pamiatok. Mesto však viac vládne históriou ako ruchom života obyvateľov. Námestie bolo v ten podvečer ľudoprázdne. Ubytovali sme sa v študentskom domove. Stroho zariadené izby, bez možnosti pripojenia sa na internet. (to bol obrovský handycap). Celý týždeň bez inernetu znamenal žiadne kontakty s priateľmi, rodinou, skrátka odrezaní os sveta. A tak sme vyrazili do mesta a hľadali wi-fi. Našli sme. Pred miestnym úradom, pritlačení o stenu budovy sme mohli komunikovať. Bolo to v ten moment najinternacionálnejšie miestom v Lysej nad Labem. Miešali sa tam všetky jazyky našej skupiny. Ale aspoň to fungovalo, aj keď to nebolo to najpohdlnejšie riešenie.
3. deň - 2. jún 2014 - neúprosný pracovný deň
Hneď ráno sa stretli všetky pracovné tímy v priestoroch Obchodnej akadémie v Lysej nad Labem. škola je súčasťou komplextu základnej školy, so samostatným pavilónom. Interiér školy je veľmi vkusne zariadený, biela farba stien pôsobí takmer sterilne a hlavne čisto. Chodby zdobia nádherné pestované kvety a množstvo fotografií a posterov. Všetky vypovedajú o tom, ako škola žije. Na chodbách sa zišli všetci študenti, riaditeľka školy nás privítala a všetci tlieskali, akoby prišiel sám veľký... Boli milí. Potom už nasledovali prezentácie študentov o svojich krajinách, škole a o sebe. Len nesmelo sme po sebe pokukovali. Samozrejme bez ostychu sme sa hneď pustili do reči s našimi českými priateľmi. Tam sme žiadne komunikačné ani iné bariéry nemuseli rúcať! Naša prezentácia spočívala v krátkom filme, kde bolo Slovensko predstavené ako MALÁ VEĽKÁ KRAJINA a našom pokuse zaspievať a zatancovať na melódiu "A ja taká dzivočka...." Tréma zohrala svoje a tak sme spievali bohvie čo - improvizácie na ľudovú nôtu a tancovali v krojoch, akoby sme to robili prvý krát. Čerešničkou na torte bol Martin, ktorý jeleními skokmi doskákal a tlieskol mimo rytmu...Ale aspoň sa všetci nasmiali. Texty sme zvládli excelentne!
A potom sa už začala práca, ktorá neskončila skôr, ako v piatok popoludní. Však sme prišli hlavne pracovať! Medzinárodné skupinky sa rôzne miešali. V ten deň sme pracovali na webovej stránke a na elektronickom slovníku pojmov súvisiacich s témou multikulturalizmu. Keď už bolo práce dosť, v tých isých tímoch nás českí študenti previedli po Lysej a jej pamiatkach. Hoci je to malé mestečko, má niekoľko historických barokových skvostov - zámok a kostol s dielami svetoznámych sochárov. Povráva sa, že záhrady zámku sa podobajú na záhrady svetoznámeho Versailles, ba dokonca majú oveľa viac sôch. Naša sprievodkyňa ho nazvala "perla polabia" https://cs.wikipedia.org/wiki/Lys%C3%A1_nad_Labem_(z%C3%A1mek) Slávnostný deň sa zakončil slávnostným prijatím na mestskom úrade.
4. deň - 3. jún 2014 - ako žili ľudia kedysi...
Hneď ráno sme začali pracovať na bulletine. To by mal byť výsledný produkt prvého roka práce nášho spoločenstva a mal by obsahovať všetko dôležité, čo sme robili doteraz. Preto sme si vytvorili medzinárodné skupiny a každá pracovala na hodnotení jednej mobility. (doteraz sme mali tri: Cyprus, Slovensko, česká republika) Bolo to však celkom príjemné spomínanie na to, čo sme už prežili. Problém bol vybrať to najdôležitejšie. A aby v spomínaní a histórii pokračovali, popoludní sme cestovali do Přerova nad Labem, aby sme navštívili skanzen. Počasie bolo príjemné a pozereť bolo čo. Malé chalúpky bohatších aj chudobnejších, vidiecka škola do ktorej sa muselo zmestiť aj 100 žiakov, remeselné dielne... Spolu s nami tam boli aj malé detičky zo škôlky a jedna slečna sa posťažovala svojej kamarátke: "ja som tu už bola tri krát hmmmm raz s ockom, raz s babičkou a teraz zas!" Dobre nám padlo posedieť si na priedomí, tak ako kedysi!
5. deň - 4. jún 2014 - Ako chutí české pivo?
Pred ťažkým popoludním nás naši českí priatelia chceli pozitívne naladiť a motivovať, tak sa rozhodli vziať nás do pivovaru tvrdiac: " Co Čech, to milovník piva!" Presvedčili nás, že to naozaj musíme vidieť a bez toho, aby sme to podrobne nepreskúmali, nesmieme odcestovať domov. Ich argumenty boli presvedčivé a tak sme šli. Privítal nás sprievodca v Nymburkskom pivovare. "Pivovar Nymburg, Bohumil Hrabal a Postřižiny patria neodmysliteľne k sebe!" bola jeho prvá veta. Známy spisovateľ Bohumil Hrabal žil v pivovare Nymburk v rokoch 1919 - 1947. Život v pivovare opísal vo svojej knihe Postřižiny. ( natočený film s rovnakým názvom ) Názov Postřižinské pivo dal pivu sám majster. Dodnes sa pivo tak volá a miestny by ho nevymenili za nič na svete. Slávny rodál má v pivovare aj pamätnú tabuľu. (To je Bohumil Hrabal pri pivečku a jeho pamätné slová)
Popoludní sme už opäť pracovali. Čakala nás nová téma: život a problémy migrantov a menšín. My sme si pripravili profily našich dvoch rómskych spolužiakov. (samozrejme s ich súhlasom) Odpovedali nám na otázky, ktoré sa týkali ich problémov, zvykov, každodenného života, ale aj snov a túžob. Rómov si vybrali aj tureckí študenti. Českí tím prezentoval názory Vietnamcov, Litovci - ruskú menšinu a Cyperčania zmes rôznorodých potomkov, ktorí cez územie prešli. Bolo to naozaj zaujímavé počuť, že ľudia majú podobné problémy v každej krajine. Na záver napísali naši zahraniční partneri želania do komiksov pre našich rómskych spolužiakov. Len tak úprimne a zo srdca. Bolo to chvíľu naozaj dojímavé.
6. deň - 5. jún 2014 - 15 kilometrov pražskou históriou... a dnešným parlamentom!
Tento deň sme nazvali dňom rekordov:
Rekord č. 1: 35 ľudí našej výpravy sa dokázalo natlačiť do už preplnenej pražskej električky! Mali sme strach, že keď niekto ostane na zastávke, tak je stratený navždy!
Rekord č. 2: Všetci, okrem cyperského učiteľa a litovskej študentky so sádrou na nohe!!!! vyšlapali 299 schodov hore a 299 schodov dole na Petřínskej veži. Niektorým sa pri to poriadne rozklepali kolená!!! (Petřínska veža je mladšou sestrou Eiffelovej veže. Len dva roky po dostavaní veže v Paríži vyrástla v Prahe najvyššie položená veža vo výške 378 metrov nad morom.)
Rekord č. 3: Úplne vyčerpaný a unavený cypersý učiteľ predsa len zdolal celú trasu!
Rekord č. 4: Nekonečné čakanie na prehliadku parlamentu na horúcom slnku, bez jedla a vody! Z úvodného filmu sme nič nemali. Všetci sa tvárili zaujato, ale po skončení sa väčšina priznala, že keby film trval ešte 5 minút, už by určite spali! A to nás ešte čakal prechod cez Karlov most až po Prašnú bránu!
Možno padlo aj viac rekordov v ten deň, ale tieto stáli zato!
7. deň - 6. jún 2014 - Ďakovanie, dekorovanie a rozlúčka na trampolíne!
Od 8:00 sme finišovali na všetkých úlohách opäť v škole. Bulletin, webová stránka, elektronický slovník... všetko muselo byť hotové a pripravené na záverečnú prezentáciu. Tá sa mala oficiálne odprezentovať pred politickými hosťami z VÚC. Všetci lietali, stresovali a prežívali dôležitú návštevu. Pán Němec nakoniec prišiel. Dvojmetrový obor rusista! (študoval ruský jazyk) Predviedli sme všetko, ako sme najlepšie vedeli... Vyšlo to, pochválil. Prehovoril a odovzdal certifikáty do rúk všetkých účastníkov. Bola to celkom chutná čerešnička na torte. Tu sú všetky tímy. (okrem nášho, nemal kto fotiť)
Popoludní sme však dostali skutočnú odmenu. Navštívili sme zábavný park Mirakulum v Miloviciach. Kedysi to bol starý tankodrom a vojenský chránený priestok, dnes raj pre deti! Aj pre nás. Dá sa voziť aj na tankoch, ale len cez víkend. škoda, mohli sme prísť cez víkend! Ale aj tak to stálo za to!
https://www.youtube.com/watch?v=LgGB4OfcIPU