1. deň - 21. október 2013 - Cesta na Cyprus

V pondelok na obed začala naša cesta za dvojročným dobrodružstvom, prácou, novými priateľmi, úžasnými zážitkami a vedomosťami.  Let z Krakowa do Paphosu trval 2 hodiny 45 minút a posledná hodina sa nám zdala nekonečná. Bolo 11 hodín v noci, keď sme pristávali na malom letisku západného pobrežia v Paphose. Kým sme sa dostali k batožine prešlo ďalších 30 minút a naša cesta ešte ani zďaleka nekončila. Na letisku nás čakal vodič malého autobusu a ďalšie 2 hodiny nočným Cyprom až do Nikózie.  Nočná Nikózia bola ľudoprázdna. O 2:00 sme zastali na akejsi ulici. Po niekoľkých telefonátoch šoféra a krátkeho podriemkávania sa objavili dve rozospaté umrznuté rodiny. Tak rýchlo ako prišli, aj odišli spolu so študentami. My učitelia sme sa opäť posadili do malého, nepohodlného autobusu a ponorili sa do jazdy vyľudnenými ulicami Nikózie. Po nejakom čase sa usmievajúci šofér zvučnou gréčtinou k nám prihovoril... "ycyvfrkhnvfsz" Asi nám chcel povedať, že sme na mieste. Alebo sme ho nepochopili celkom správne, možno hovoril niečo iné... Mohlo to byť čokoľvek. Boli sme unavení a tak sa nám zdalo najpravdepodobnejšie, že hovoril: "Už sme tu" Po krátkych zvítaniach a tisícich úsmevoch sme sa zvalili do postele v miniatúrnej izbe s odhodlaním rýchlo zaspať a vymeniť ráno izbu za niečo väčšie...

2. deň  - 22. október 2013 - Stretnutie s tímom cyperských učiteľov

Druhý  deň sa toho v podstate nediaľo veľa. Spánok, raňajky, nová izba a prechádzka do centra mesta, ktorá mala trvať 15 minút podľa domorodcov. Z 15 minút bolo 40 a konštatovanie, že veru pešo sa nám to nezdá ako dobrý nápad kvôli neoznačeným prechodom pre chodcov, divokej premávke a neohľaduplnosti vodičov jazdiacich v ľavých jazdných pruhoch. ( pozostatok britskej kolonizácie) Študenti celý deňt rávili v rodinách. Pravdepodobne sa zotavovali po nočnom cestovaní, zoznámili sa s cyperskou kuchyňou a hostiteľmi a vybrali sa, podobne ako my, do centra mesta.  Možno práve tu je priestor na krátke predstavenie Nikozie. Nikózia je hlavné mesto Cypru. V roku 1963 bola kvôli etnickým zrážkam medzi tureckým a gréckym obyvateľstvom rozdelená Líniou prímeria na dve časti.  Dnes, po 50 rokoch, sa už samozrejme nebojuje, ale všetky budovy demilitarizovanej zóny pôsobia ako mesto duchov - polorozpadnuté historické budovy, opustené byty, kaviarne a reštaurácie, ktoré zdobia politické heslá a karikatúry akýchsi postavičiek a pozatĺkané výklady. Pôvodný majitelia budov sa odsťahovali, tí bohatší emigrovali a dnes sa pokúšajú predať svoje nehnuteľnosti za vysoké ceny. Do tureckej časti mesta sa dá dostať dvomi oficiálnymi hraničnými prechodmi. Je treba vypísať žiadosť o vízum a nechať skontrolovať svoj pas. Teraz v októbri to bola iba formalita, ale v období hlavnej turictickej sezóny sa človek asi zapotí, stojac v dlhých radoch. Gréci na tomto mieste postavili pamätník ako symbol tolerancie a práv ľudí. Historické centrum mesta je obostavané mohutnými Benátskymi hradbami zo 16. storočia. tak v gréckej ako aj v tureckej časti. Pôdorys hradiet tvorí 11 - cípa hviezda. Medzi najzaujímavejšie pamiatky gréckej časti mesta patria Cyperské a Byzantské múzeum, Arcibiskupský palác z 18. storočia, dom dragomana hadžiho Georgakisa Kornesiosa  a Katedrála sv. Pavla. 

Podvečer nás čakalo prvé stretnutie učiteľov všetkých zúčastnených krajín: Cypru, Litvy, Turecka, Čiech a Slovenska. Zvítanie bolo srdečné a prvotné predstavenia vystriedali diskusie o pracovnom pláne projektu, o aktivitách, skrátka o všetkom, čo bolo dôležité pripraviť a zvládnuť za celý týždeň. Náš projekt s názvom: "Rozdiely nás spájajú" sa nám po prvom dni plnom hlbokých dojmov zdal viac ako aktuálny. Tolerancia, porozumenie, rešpektovanie toho druhého, jeho kultúry a zvykov, tieto myšlienky sa v meste plnom odlišností, stôp nedávnych bojov a predsudkov grékov voči turkom a turkov voči grékom zdal ako tá najlepšia voľba pre medzinárodné tímy študentov. Až čas ukáže, či sa študenti dokážu stotožniť so všetkými myšlienkami, ktoré im náš projekt ponúka. 

3. deň - 23. október 2013 - Prvý pracovný deň v škole

O pol ôsmej sme sa školským autobusom viezli do školy. Školský autobus kľučkoval medzi vilkami v obytných štvrtiach a zbieral deti všetkých vekových kategórií. Každé dieťa vyzdvihol pred jeho domom. Bolo to dosť zdĺhavé, ale takto sa škola zaručuje za bezpečnosť svojich žiakov. The Grammar School Nicosia je súkromnou školou s asi tisíckou študentov vo veku od 7 do 16 rokov. Charakteristika školy prezrádza základné ciele výchovno - vzdelávacieho procesu, ktorých výsledkom sú nádejní akademici so silnou osobnou motiváciou, ktorí si vážia a rešpektujú sociálne, morálne a etické hodnoty. 

O 8:40 predstavil riaditeľ školy  pán Andreas Afamis projekt a všetkých účastníkov pred žiackym zhromaždením. Domáci študenti v školských uniformách zatlieskali, čím dali najavo, že aj oni vedia o čo ide a rozišli sa do svojich tried. Areál školy sa skladal z viacerých nízkych pavilónov s triedami a odbornými učebňami. Súčasťou  bol plavecký areál, niekoľko minifutbalových ihrísk, atletický štadión, obchod s učebnicami, školská kaviareň, bufet a moderná administratívna budova s kabinetmi učiteľov, vedenia školy a školského zdravotníka. Okolie školy bolo upravené, s udržiavanou záhradou, oddychovou zónou, lavičkami tienenými starými košatými stromami. Skrátka v obrovskom areáli by ste nenašli neupravené zákutie, neporiadok. Finančné prostriedky rodičov sú dobre investované a deti dochádzajú do školy zo širokého okolia. Samozrejme sme sa pýtali na výšku školného a suma 8000 eur ročne za základnú školu mám vyrazila dych. Je to viac ako čistý ročný príjem učiteľa na Slovensku.  Tieto deti sa pripravojú na stredoškolské štúdium v Anglicku a zaplatená suma je asi len zlomok toho, koľko zaplatia rodičia neskôr za vzdelanie svojich detí. Klienti sú zrejme dobre situovanými rodinami. Hoci aj obyčajný učiteľ zarába na Cypre nemalú sumu. Začínajúci 1 600 eur a skúsený okolo 3 000 eur podľa kvalifikácie a odborných skúseností.  

Po slávnostnom zhromaždení sa začala pracovná časť projektu v moderne zariadenej a dobre technicky vybavenej aule. Každá krajina naištalovala reklamný panel svojej krajiny, prestrela stôl so špecialitami, sladkosťami, pečivom...prezliekla sa do krojov a program mohol začať. Prezentácie študentov boli rôzne. Niektorí vsadili na počítačovú prezentáciu, iní - ako my na krátke umelecké vystúpenie. Potom už nasledoval prvý workshop v ktorom učitelia a žiaci pracovali so základnými pojmami ako sú  multikulturalizmus, diskriminácia, šikanovanie, ľudské práva, porozumenie, solidarita...Takouto formou sa všetci študenti oboznámili s témou a základnými myšlienkami projektu. Následne sme privítali hosťa pani........ z ....... Po krátkej diskusii premietla žiakom video v ktorom bola hlavná myšlienka rasistický útok a šikanovanie medzi žiakmi na škole. Vystúpenie ukončila rozhovorom so študentami na tému: Šikanovanie a diskriminácia v dnešných školách. V závere žiaci navrhovali riešenia príbehu a odsudzovali šikanovanie. Bolo to zaujímavé a veľmi poučné, lebo záverečnou myšlienkou bola úvaha o tom, akí sme rozdielni pôvodom, zvykmi, kultúrou ale aj aké spoločné znaky máme a čo nás spája.   Potom už študenti všetkých krajín vystúpili s prezentáciami na tému: " Do akej miery je moja krajina multikultúrna" Cyperské deti hovorili o vzťahu tureckých a cyperských grékov, slovenské o postavení národností na Slovensku.... a pod. Téma sa dotkla aj migrácie obyvateľstva a práv ľudí, žijúcich v cudzine.  Všetko bolo samozrejme primerané veku účastníkov projektu, veď litovské deti mali 12 rokov, cyperské 15 a slovenské a české 17. 

Dopoludňajší program zakončil svojim vystúpením cyperský tím žiakov a predstavil svoje školské anti-rasistické projekty, na ktorých pracovali počas septembra a októbra. Boli to milé vystúpenia, ktorých výsedkom boli kreatívne výtvarné  modely prezentujúce myšlienky solidarity a priateľstva. (foto v časti fotogaléria)  

" Klávesy  na piáne sú čierne a biele, ale hudba z nich znie ako milióny farieb vo vašej mysli..." 

4. deň  - 24. október 2013 - list pre pani Viviane Reding 

Pracovný deň sa začal ako vždy o 8:30 v aule. Tá žila nepretržite atmosférou priateľstva, rôznorodosti a tolerancie. Program sme začali besedou na tému: "Problémy mladých ľudí v mojej krajine" Hoci diskutovali deti a mládež z rôznych krajín, ich problémy boli identické:

1. Mladí ľudia žijú vo virtuálnom svete, bez skutočných priateľstiev, bez osobných kontaktov. Vytvárajú si vymyslené profily, nehovoria pravdu, snažia sa ohúriť okolie svojim krajším, lepším obrazom.. Skutočné priateľstvá založené na dôvere sa stratili.  A to by sme chceli zmeniť!

2. Mladí ľudia stratili zmysel rozoznávať skutočné hodnoty ako je pravda, pomoc druhým, obetavosť. Nevážia si vzdelanie, chodia poza školu. Preto je dnes veľa študentov, ktorí štúdium nedokončia. Bez maturity si dnes prácu nenájdu.  Želali by sme si, aby mládež pochopila, že vzdelanie je dôležité!

3.  Dnes sa rozvádza veľa manželstiev a deti sú nešťastné! Rodičia deti zanedbávajú. Oni trpia nedostatkom lásky, samotou... Riešiia to alkoholom, cigaretami, drogami, robia hlúposti! Chceli by sme, aby deti vyrastali v šťastných rodinách!

4. Na Slovensku a v iných malých krajinách je vysoká nezamestnanosť. Rodiny s viacerými deťmi bývajú v malých bytoch. Nové rodiny by si mali dobre rozmyslieť, či budú mať deti, ak nemajú prácu a peniaze. Chceli by sme, aby všetky rodiny mali pekné byty a deti svoje izby, kde by sa mohli hrať a učiť!

5. Na našej škole je veľa detí, ktorých rodičia majú málo peňazí. Preto niektorí spolužiaci nosia staré oblečenie, nemajú drahé ani značkové veci. Iní sa im preto vysmievajú, nechcú sa s nimi priateliť. Želáme si, aby peniaze neboli príčinou šikanovania a odsudzovania ľudí!

6. Veľa mladých ľudí po skončení školy odchádzajú za prácou do zahraničia, lebo doma si ju nenájdu. Tak na Slovensku ostávajú iba tí, ktorí nechcú pracovať, alebo im to je jedno. Ak všetci šikovní odídu, kto ostane doma? Chceme, aby všetci mladí ľudia dostali po skončení školy prácu a aby mali šancu ukázať, čo dokážu!  

Po spoločnej diskusii sa študenti rozdelili do tímov a každý tím pracoval na inej úlohe.  1. skupina spracovávala ďalej myšlienky z diskusie o problémoch detí, aby si pripravila vystúpenie na natočenie video-listu pre podpredsedníčku Európskej komisie pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo pani Viviane Reding. 2. skupina zostavovala dotazník, ktorým mali osloviť cudzincov žijúcich na Cypre a urobiť s nimi interview.   3. skupina pracovala na vytvorení webovej stránky spoločenstva. Medzinárodné tímy pracovali bez problémov, všetci sa snažili využiť svoje jazykové schopnosti. Okamžite sa v skupinách vyprofilovali lídri, ktorí prirodzene riadili ostatných.

Najslávnostnejším okamihom dňa aj celého mítingu na Cypre bolo natočenie video-llistu. Okrem toho, že tréma ovládla všetkých hlavných aktérov, solidarita a fandenie ostatných dali rýchlo zabudnúť na malé chybičky. V miestnosti sa vznášala dobrá nálada a obdiv, ako úžasne tieto deti zvládli takú náročnú úlohu. Poďakovanie patrí všetkým - tým, ktorí stáli pred kamerou aj tým, ktorí držali palce za kamerou. Myslím, že myšlienky tolerancie, kolektívnej zodpovednosti, pomoci, úcty...sa objavili už v tejto fáze práce po 3 dňoch. A my sme dúfali, že snáť na konci dvojročnej projektovej práce sa nám podarí zažiť úžasný pocit spolupatričnosti.

VĎAKA  PATRÍ  NAOZAJ  VŠETKÝM!   

Popoludní mali študenti voľný program v rodinách a určite si ho užili. Učitelia sa stretli na spoločnom mítingu, na ktorom diskutovali o mobilite na Slovensku a v Českej republike, o termínoch, úlohách, aktivitách a počtoch zúčastnených partnerov. Po mítingu nasledovala spoločná večera a s ňou ukážka tradičného cyperského "meze" v dedinke neďaleko Nikózie. Ak ste niektorí ešte nepočuli, čo meze je, tak je to hostina pozostávajúca z množstva tradičných miestnych jedál. Hostitelia nosia neustále na stôl jedlá, rešpektujúc pri tom jedinú zásadu. Poradie jedál má prísnu postupnosť od najmenej kalorických, až po kalorické "bomby", od zeleniny až po ťažké mäsové jedlá zakončené sladkými dezertami. (samozrejme dobré miestne víno nesmie chýbať) Tradičné cyperské meze sa nedá k ničomu prirovnať! Je skrátka vyberanou lahôdkou. 

5. deň - 25. október 2013 - interview s cudzincami

Tento  deň bol našim posledným pracovným dňom v škole. Museli sme dokončiť 3 dôležité úlohy, urobiť interview s cudzincami, nainštalovať výstavu s výtvarnými prácami a prezentovať novourobenú webovú stránku partnerstva. Okrem toho nás prišiel pozdraviť hosť z Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Cypre. Mladý sympatický cyperčan porozprával študentom o tom, ako Cyprus vstupoval do EÚ a aké úlohy v súčasnosti plní. Jeho vystúpenie zahŕňalo aj odpovede na otázky študentov, ako sa cyperská politika stavia k problémomm prisťahovalcov. A potom už nasledovali interview s cyperskými učiteľmi, ktorí vyučujú na škole ako cudzí štátni príslušníci. 

Mr. Todd Bowen - Amerika, Mrs. Lorraine Lynch, Mrs. Katerina Sergiou – Veľká Británia, Mrs. Juliana Saavedra - Kolumbia

Práca sa študentom v tento deň naozaj darila. Výstava bola úžasná a hlasovaním sa vybral víťaz, ktorého návrh sa stane logom  na tričko pre všetkých partnerov. Víťazom sa stala naša škola a preto nás úspech teší dvojnásobne. (všetky práce si môžete pozrieť vo fotogalérii)  Nakoniec sa podarilo odprezentovať aj webovú stránku, na ktorej však budú musieť študenti ešte veľa popracovať!  

Dobré dielo sa podarilo, všetky úlohy sa splnili, deti prežili množstvo skvelých workshopov, spoznali sa navzájom, snažili sa komunikovať... Čo viac sme si mohli ako autori a koordinátori projektu želať? Poďakovali sme všetkým - deťom aj učiteľom, prednášajúcim aj hosťom a "vrhli" sa oslavovať spolu s deťmi na záverečnú párty pri bazéne! Učitelia zas len debatovali, rozoberali problémy, plánovali... Len dúfam, že si to študenti užili aj za nás a v rytmoch diskotéky definitívne zhodili zo seba trému aj strach, stres aj ostych.  

6. deň - 26. október 2013 - výpraná cesta za menšinami a cudzincami

Cyprus je 5 x menší štát ako Slovensko, so 7 x menším počtom obyvateľov. A predsa bol tento malý ostrov v centre záujmu rôznych panovníckych rodov. Ostrov bol kolonizovaný Feničanmi, Grékmi, Egypťanmi, Chetitmi, morskými národmi, Asýrčanmi a Peržanmi. V r. 345 pnl. ho dobyl Alexander Veľký. Za nadvlády egyptských Ptolemeovcov sa ostrov stal rímskou kolóniou. V r. 45 bolo prijaté kresťanstvo. Neskôr si ostrov podmanila Byzantská ríša, Arabi a Gréci. V r. 1192 dobyli ostrov križiaci a zostal pod vládou rytiera Guy de Luisignan ktorý založil dynastiu Luisignanovcov. Po jej zániku (1489) vládli Benátky až po tureckú inváziu (1570). O tri storočia neskôr získala Veľká Británia Cyprus ako dar za vojenskú podporu Turecka v Rusko-tureckej vojne (1877 - 1878). Nuž takáto je bohatá história ostrova a cyperčania sami  hovoria, že viac multikultúrna krajina v Európe asi neexistuje. Na ostrove sa vystriedali Európania, Ázijci, Afričania a dnes sú na ostrove aj Američania. 

Cieľom nášho celodenného výletu bolo mapovať históriu a osídľovanie ostrova cudzincami na trase Nikózia - Larnaka - Limasol - Paphos. Sprievodca fundovane a veľa rozprával o každej pamiatke, ktorú sme minuli, charakterizoval oblasti, na ktorých sa v priebehu histórie usídlili cudzinci. Nás aj tak najviac zaujímalo more! Cyperské more má azúrovú farbu a je priezračné. Spája sa so zrodením čarokrásnej bohyne lásky a krásy Afrodity. Na celom ostrove kolujú legendy o tom, ako môžete omladnúť, opeknieť, ak sa vykúpete na miestach, ktorých sa dotkla bohyňa svojimi nohami. 

Nakoniec sme predsa neodolali a Paphose si pozreli rad pamiatok starovekého Grécka aj ďalších kultúr. Mesto bolo v roku 1980 zaradené  medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO. Našli sme tu zmes kresťanských kostolíkov, moslimských stavieb, mozaiky z 3. a 5. storočia, antické ruiny... Celé mesto obklopujú zrúcaniny kedysi vysokých hradieb, zničených zemetrasením. 

A našli sme tu ruch ako v letnej sezóne, plné reštaurácie turistov, z ktorých najpočetnejšiu skupiny tvorili Rusi. Ruský jazyk zvučal na každom kroku a dohovorili ste sa ním všade. Na záver sme konštatovali, že nie len Angličania, Američania a Turci dnes obývajú Cyprus ale aj Rusi vo veľmi početných skupinách. 

7. deň - 27. október 2013 - skutočný relax na pláži

Po ťažkej celotýždňovej práci sme si posledný deň pred odletom dopriali skutočný relax na pláži. Cyperčania síce hovorili, že už je po sezóne, je zima a more je studené... ale my sme s týmito tvrdeniami nesúhlasili. 26 stupňov a bezoblačné nebo nám pripadalo ako raj. Zaradili sme sa do skupiny "otužilcov" a vyskúšali aj paphoské morské vlnobytie. Pláže boli skalisté, sem tam upravené na kúpanie, fúkal dosť silný vietor. Predsa len bolo po sezóne a ani sa nám veriť nechcelo, že takmer začiatkom novembra sa ešte kúpeme v mori, opaľujeme sa a užívame posledné teplé jesenné dni.  Nuž ale to všetko patrí k Cypru. Turisti, slnko, pamiatky, more...nič z toho sme si neodopreli, hoci väčšinu nášho pobytu na Cypre sme naozaj pracovali.  

8. deň - 28. október 2013 - návrat domov

6 dní na Cypre ubehlo ako voda. Spiatočná cesta bola unavujúca, presne tak, ako naša cesta na začiatku projektového stretnutia. Ešte stále premýšľame, spomíname, hodnotíme, rozprávame o našich zážitkoch rodine, priateľom a spolužiakom. Naša cesta dvojročným putovaním za toleranciou a porozumením je len na začiatku. Ale už teraz ňou kráčame spolu s novými priateľmi.