Podľa vopred pripraveného programu sa zvítanie partnerov nekonalo vo Svite, ale v Bratislave. A tak sme aj my - Adriana, Zuzana, Filip, Martina, Martin, Natália a traja učitelia cestovali v pondelok dopoludnia. Cesta poloprázdnym IC vlakom bola pokojná a využili sme ju na posledné diskusie k programu a "posledné" telefonáty kvôli potvrdeniu termínov a rezervácií. Ešte stále sme boli pripravení, že niečo "vybuchne", že niekto ochorie, odvolá stretnutie, zruší návštevu. Nič také sa nestalo! Všetko vyzeralo až neuveriteľne dokonalé. "Príďte, čakáme Vás..." ozývalo sa z každého telefonického rozhovoru. Nič lepšie sme si pre začiatok nemohli želať.
V Bratislave sa skupina rozdelila. Študenti sa išli ubytovať a dvaja vedúci pokračovali autobusom na letisko do Viedne. Tam pomaly prilietali naši partneri z Litvy, Turecka, Cypru a cítili sa stratení vo veľkom svete a ešte stratenejší pri pomyslení, že majú sami hľadať cestu na "malé SLovensko". Tak sme ich privítali a ubezpečili, že všetko spoločne zvládneme. (aj tú kopu kufrov, ktorá sa ledva zmestila do batožinového priestoru malého autobusu)
Večer sme už len rozdelili izby a dúfali, že všetci unavení cestou nebudú rušiť nočný kľud ostatných hostí. Študenti však nesklamali! Po dvoch telefonátoch z recepcie sme sa rozhodli hmmmmmm tak trochu postrašiť cudzincov, že ďalšia sťažnosť privolá políciu. Či to bol dôvod, prečo sa naraz skončili všetky návštevy, zoznamovacie večierky a dupot po chodbách, je dnes už ťažko povedať. Skrátka, nastal nočný kľud a všetkých predsa len premohla únava, snáď aj z krkolomných konverzácií v anglickom jazyku.
2. deň - 11. február 2014 - Deň nabitý programom
Utorok takým naozaj bol! O 8:30 nás už čakala prednášková sála prvé "verejné" vystúpenia každého študenta. "Volám sa...mám toľko rokov...moja rodina..." Niektorí nešetrili informáciami, kým iní boli skúpi na slovo. Tak sme sa o niektorých dozvedeli veľa, o iných takmer nič! Predstavovanie nebolo samoúčelné, hneď nato nasledovalo vylosovanie medzinárodných tímov: žltého, červeného, zeleného, oranžového a modrého. Od týchto chvíľ bol jediným jazykom v skupine anglický.
Potom už nasledovala prednáška pána Oravca z Nadácie Milana Šimečku. Prečítajte si, čomu sa skupina mladých z Nadácie venuje a za čo "bojuje". www.nadaciamilanasimecku.sk
Po hodinke sa novoutvorené tímy vydali po stopách veľvyslanectiev, ktoté kladne reagovali na našu žiadosť o návštevu. Zelený tím navštívil Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva a modrý tím v tej istej budove Veľvyslanectvo Belgického kráľovstva.
Ak vás zaujíma, ako to na takom veľvyslanectve vyzerá, tak prosím:
1. Veľvyslanectvo sa nachádza takmer vždy v lukratívnej štvrti mesta, alebo aspoň na mieste, kde je najväčší pohyb vplyvných ľudí...
2. Vilka je bezpečne strážená a na to, aby ste sa mohli dostať dnu, potrebujete dopredu dohodnutý termín.
3. Potom Vás uvíta pracovníčka pre styk s verejnosťou a upozorní vás na základné pravidlá správania sa k JEHO EXCELENCII. Pýtame sa na fotografovanie a ona neisto odpovedá, že to sa musíme opýtať samotného pána veľvyslanca. Neopýtame sa, ale urobíme pár záberov a čakáme, čo sa stane... Nestane sa nič a tak pokračujeme.
4. Kdesi v rohu miestnosti je pripravené aj občerstvenie, ale z obavy, aby ste nejaké pravidlo neporušili, radšej sedíte prikovaný na stoličke a neodvážite sa ani pohnúť!
5. Pán veľvyslanec nás na úvod povzbudí, aby sme sa pýtali, ak nás niečo zaujme a pohrúži sa do svojej prednášky, takmer nás ani nevnímajúc! V sále je hrobové ticho a pán veľvyslanec rozpráva o veľkých úspechoch svojej krajiny. Občas sa dvihne nejaká ruka a má prísť otázka... Zamyslený pán veľvyslanec si to všimne po nejakom čase, keď už aj tak rozpráva o niečom úplne inom - iných úspechov. Po hodine čas vypršal a posledná fotka samozrejme, rýchlo odbehne za povinnosťami a pani pre styk s verejnosťou ešte počká, kým si vezmeme svoje veci a... odchádzame. Pôvodne sme sa vlastne chceli dozvedieť niečo úplne iné, ale pre nedostatok času...Dnes vieme o každom úspechu krajiny, ktorej veľvyslanectvo sme navštívili, ale nevieme, ako by sme ako študenti mohli navštíviť krajinu našich snov a ako by nás privítali tamojší obyvatelia...Nevadí!
Po hektickom behu hore hradnou ulicou nás už o 14:00 čaká vstup do Národnej rady SR. Aj tu vládne chaos, novinári blokujú vstupnú halo, inštalujú si kamery a nahrávajú rozhovory s poslancami, ktorých sa im podarí chytiť. " Viete, dnes je to zasadnutie a to je vždy taká pracovná atmosféra!" vysvetľuje náš sprievodca a začína svoj výklad a histórii, významných osobnostiach slovenských dejín, o buditeľoch a samozrejme o štátnych symboloch. A my sa pýtame, či by sme sa nemohli naživo aspoň na chvíľu stretnúť s nejakým poslancom. Našu prosbu počuje pán poslanec za KDH, ktorý len tak postáva neďaleko a prihovorí sa nám. Niekoľkokrát nám požehná a odchádza. Náš sprievodca nás naháňa, že už máme sklz a vybehne s nami na prvé poschodie. Usadí nás na balkón, kde poväčšine sedávajú novinári. Dnes tu nie sú. Odchytávajú poslancov na chodbe. Čo by tu aj robili? Zasadacia miestnosť je takmer prázdna, jeden poslanec vystupuje s referátom a tí ostatní...
Stretávame sa s ďalšou skupinkou. "Dnes to tu ide ako na bežiacom páse", ospravedlní sa nás sprievodca a s ozvenou jeho slov vychádzame z budovy Národnej rady. Krátko predtým si stihneme urobiť jednu spoločnú fotku... hmmmmm
O 16:00 začala naša dnešná najobľúbenejšia aktivita: vyhľadávať cudzincov a snažiť sa s nimi nadviazať reč! Pre niektorých z nás to bola jednoduchá úloha, pre iných - hanblivcov nočná mora. "Netreba sa hanbiť, slušne ich oslovnte a určite sa s vami porozprávajú... Máme na to dva dni!" Adrianin tím - MODRÍ- oslovil 28 cudzincov a dali si podpísať súťažné tričko. Samozrejme vyhrali. Tí najslabší oslovili ledva štyroch a stihli si nájsť výhovorku, že nech sa snažili akokoľvek, viac cudzincov nestretli! No určite!
Cieľom tejto aktivity bolo precvičiť si angličtinu. Ale tou dôležitejšou, nájsť odpoveď na otázku: "Prečo cudzinci navštevujú Slovensko?"
3. deň - 12. február 2014 - Rozmary počasia
Streda nám mala priniesť opäť zaujímavý program. To bezpochyby aj splnila, ale pridala k tomu aj bonus v podobe bláznivého počasia. Od rána v centre Bratislavy lialo ako z krhly, o pár metrov vyššie - pod hradom- snežilo, ako kedysi v rozprávaniach starých mám. Obrovské biele vločky sa sypali na mesto.
O 10:00 sa začal náš program v Informačnej kancelárii Európskeho parlamentu. Diskutovali sme o problémoch zamestnanosti mladých ľudí v Európskej únii, ako aj o pripravovaných iniciatívach, ktoré by otázku zamestnanosti mali zlepšiť. Súčasne sme sa dozvedeli o pripravovaných voľbách europoslancov do Európskeho parlamentu. Tou najzábavnejšou časťou programu bola súťaž našich tímov na tému: Čo vieš o Európskej únii.
Medzitým prestalo snežiť, aj pršať a tak sme si ešte po ceste pozreli historické centrum Bratislavy. Nám sa páčilo a cudzincom tiež. Zastavili sme sa na Hviezdoslavovom námestí a na veľkoplošnej obrazovke si pozreli priame vysielanie zo Soči z Olympíjskych hier. Práve bežal ženský biatlon a tak sme spolu s českým tímom fandili Kuzminovej a Soukalovej. Bol to zvláštny pocit. Zimné olympíjske hry nezapadali do jarnej atmosféry v Bratislave.
Nasledovala návšteva rakúskeho Hainburgu. Aj tu sme hľadali cudzincov. Tentokrát ale slovákov. Zisťovali sme, prečo sem chodia. Dozvedeli sme sa, že nákupy sú tu lacnejšie a slovák je taký istý zákazník, ako domáci. Má právo na vernostné zľavy a kvalitnejší tovar. Tak prečo nie, veď je to len 10 km od Bratislavy a premáva sem pravidelná autobusová linka. Tak ako vidieť, zrušenie hraníc bola naozaj dobrá myšlienka.
Potom už nasledovala cesta celého tímu do Svitu. Program v Bratislave sa skončil a čakala nás druhá časť - spracovanie výsledkov, prezentácie a diskusie v škole. Zatiaľ bežalo všetko ako hodinky, cesta bola príjemná a tak sme podriemkávali a počítali hodiny, kedy dorazíme domov. Pred Popradom nás čakalo ohromné prekvapenie: husté sneženie! Opäť! Cudzinci sa tešili, veď sneh nevidia doma veľmi často a hory bez snehu ani neočakávali. Tak bolo vlastne všetko tak, ako má byť!!! Ráno nás čakali Vysoké Tatry a guľovačka!
4. deň - 13. február 2014 - Guľovačka pri Reinerovej chate
Po dvoch dňoch ťažkej práce sme si všetci zaslúžili oddychové dopoludnie. Cudzinci spoznali naše hlavné mesto a my sme im chceli ukázať najkrajšie miesta v našom regióne a tým bezpochyby sú Vysoké Tatry. Veľkú studenú dolinu a Reinerovu chatu vo výške 1863 metrov nad morom sme si vybrali za cieĺ našej pešej túry. Hory k nám dvakrát prívetivé neboli - sneh, hmla a zlá viditeľnosť. Naši hostia iba z nášho rozprávania mohli vytušiť, že tu niekde blízko sú tatranské štíty 2650 metrov vysoké a nádherné doliny. Nič z toho nebolo vidieť. Hmla neustupovala. Ale myslíme, že sa dopoludnie aj tak vydarilo. Niektorí boli mokrí ako myši, niektorí mali otlčené zadky od neustáleho padania do snehu, iní s vypätím posledných síl kráčali vo vysokých opätkoch vyšľapanými chodníčkami v snehu. Niektorých sme ťahali, iných tlačili...skrátka cudzinci nezlyhali!
Popoludní nás čakala práca v škole:
1. práca v medznárodných tímoch na spracovaní materiálov z návštev na veľvyslanectvách. 2. Vystúpenia s esejami na tému: Kde by som chcel žiť... vyhrala samozrejme Veľká Británia, hlavne zásluhou študentov z Cypru. Pre nich je táto krajina životným snom...
My sme sa chceli zodpovedne pripraviť na túto aktivitu a preto sme pripravili pre našich spolužiakov dotazník, v ktorom sme sa ich pýtali, kde by chceli žiť. 40 študentov popustili uzdu fantázii a dozvedeli sme sa niečo o snoch a túžbach slovenských mladých ľudí. Nemecko - 9 študentov - a ako dôvod uvádzali dobré pracovné podmienky, nízka nezamestnanosť a luxus! (škoda len, že tak málo našich má chuť učiť sa nemecký jazyk) Rakúsko - 5 študentov - vysoká životná úroveň, úcta k životnému prostrediu, vyspelý sociálny systém, využívanie obnoviteľných zdrojov energie... Francúzsko - 5 študentov - Alpy, more, móda...Nórsko - 4 študenti - vysoká životná úroveň a nízka kriminalita a žiadne ploty okolo svojich domov... "Dať si tak dobrú Whisky na terase domu pri jazere..."Veľká Británia - 4 študenti - dobré odmienky pre zarobenie peňazí, výnimočné kultúrne pamiatky a možnosť stretnúť hviezdy! Švajčiarsko - 3 študenti - skvelé podmienky pre život a krásna príroda. Ostatné vysnívané krajiny dostali len po jednom alebo dvoch hlasoch - Malta, Rusko, Španielsko, Grécko. Ale našli sa aj takí, ktorí by Slovensko neopustili za nič na svete!
"Nikdy by som nepovedala, že život za hranicami Slovenska bude lepší..." "Je to naozaj také jednoduché odísť do zahraničia, keď neovládame jazyk?" "Slovensko má v súčasnosti veľa nedostatkov ale keby sme ťahali všetci za jeden povraz, dalo by sa veľa zmeniť...som hrdá na svoj jazyk, pôvod, reč, milujem svoj domov" "Môžem obcestovať celý svet, spoznať rôzne kultúry, rôznych ľudí, ale aj tak mi bude najlepšie doma."
5. deň - 14. fenruár 2014 - Sneh, sneh, sneh...
Už tretí deň snežilo! Táto zima bola skúpa na sneh, zato tieto tri dni si to vynahradila! Dopoludnia sme sa vybrali do Belianskej jaskyne. Ktovie, či Turci a Cyperčania majú jaskyne... Mali sme obdivovať podzemný svet kvapľov, netopierov a tajomných povestí. "Netopiere v zime spia" vysvetlil nám sprievodca. Ale nejaký zobudený nespiaci jedinec nám v ten okamih začal lietať nad hlavami. Bolo to jedinečné divadielko! Ani upozornenia, ani snaha o výklad nedokázali upokojiť naše nadšenie. Najväčším zážitkom, ktorý si budeme pamätať celý život bude ten vyplašený netopier. 860 schodov a 1370 m prehliadkovej trasy bolo vítaným rozptýlením. V jaskyni bolo príjemne, nesnežilo, nefúkalo... Ešte posledné spoločné foto a už nás čakala práca v škole.
Dnešný program nám priniesol dve dôležité úlohy. Prvou bola prezentácia a príprava výstavy z bratislavskej aktivity - interview s cudzincami. Avšak najočakávanejším momentom tohto popoludnia bolo vyhodnotenie najlepšieho tímu. Druhou úlohou bola príprava príspevkov na webovú stránku partnerstva.
Víťaz bol jasný. Modrý tím oslovil v uliciach Bratislavy 28 cudzincov, ktorí radi prezradili svoj cieľ návštevy na Slovensku. Neboli ani proti podpísaniu súťažného trička. A odkiaľ boli? Jeden chlapec z Turecka je študent na univerzite. Ďalší z Poľska študuje u nás umenie. Všetci ostatní boli na výlete na pár dní, ubytovaní v hoteli. Páči sa im naša príroda, Bratislavský hrad... (za pár dní toho viac ani nestihli) Niekoľkí pochádzali z krajín, ktoré nám takmer nič nehovoria: Brazília, Singapúr, India, Líbya, Južná Afrika, Južná Kórea... no a ten zvyšok z Nemecka, Talianska, Rakúska, Belgicka, Turecka a z Litvy.
No a toto už je naša prezentácia pred skupinou, kde sme rozprávali o cudzincoch, ktorých sme stretli.
V ten večer sa už toho veľa neudialo. Bol piatok a všetci boli unavení z programu, počasia, angličtiny a samozrejme práce.
6. deň - 15. február 2014 - hodnotenie, ďakovanie, fotenie a lúčenie
"V sobotu sa má spať dlhšie!" povedali sme si a spali sme. Len cyperskí žiaci sa vybrali lyžovať. Či lyžovali, to vlastne nik nemôže potvrdiť. Vraj áno, ale nie všetci a nie všetkým sa to páčilo! Padanie na snehu bolí! Ostatní sme sa konečne vyspali a pomaly sa pripravovali na záverečnú konferenciu. Tá sa začala poobede o 14:00 a mala svojich hostí - rómskych študentov zo Súkromnej strednej odbornej školy z Kežmarku. Hlavnou myšlienku, ktorá toto slávnostné popoludnie sprevádzala, bola téma tolerancie, porozumenia a hľadania spoločných kompromisov bez predsudkov. Rómski študenti rozprávali o svojom živote a možnostiach, ktoré im škola ponúka a o svojich plánoch do budúcna. Priniesli ukážky svojej práce a akí by to boli Rómovia, keby nám aj nezahrali.
Zaoberali sme sa aj vážnejšími myšlienkami. Pozreli sme si ukážku z dokumentárneho cyklu o úspešných Rómoch. " Sú medzi nami, študujú, pracujú... Ani si ich nevšimneme, pretože sú takí istí ako my! Nevyjadrujeme im svoj obdiv, pretože dokázali skvelé veci vo veľmi ťažkých podmienkach. Všímame si len zlých Rómov a o nich hovoríme! Nezaslúžili by si viac pozornosti tí, ktorí prešli dlhú cestu a dnes sú výnimočnými ľuďmi?"
Znelo to naozaj svele. A potom sme my - študenti z rôznych krajín hodnotili uplynulý týždeň, spomínali na to, čo nás najviac zaujalo a ďakovali za nové možnosti a zážitky. Aj sme počúvali rómsku hudbu, debatovali a sľúbili si, že sa určite ešte niekedy stretneme.
Bol to skvelý týždeň!